DIELO J. DEADLINA

Keď hovoríme o svetovej kinematografii nemôžme nespomenúť tak slávnu historickú a zároveň tak tajomnú postavu ako je Johny Deadline nepochybne bol. Práve jemu chceme venovať túto antológiu, ktorú vydávame pri príležitosti stého výročia jeho neznámych narodenín. Nebojím sa povedať, že sa jedná o majstra a špičku vo svojej kategórii, ktorý sa vlastne vymyká všetkým zaradeniam. Nášmu výskumnému štábu sa podarilo zozbierať väčšinu dostupných a doteraz vydaných materiálov o tomto géniovi a velikánovi filmovej tvorby, ktoré sčasti zachytávajú jeho osudovú líniu a tvorbu s tým spojenú.

Johny Deadline je jeden z mála doteraz nežijúcich súčasníkov, ktorý svetovej kinematografii priniesol neobyčajný rozmach. Autor sa od začiatku venuje prevažne mafiánskej tématike. Z tejto brandže ste mohli vidieť ukážku z nedokončeného filmu Pomsta Mercuryho švagra. Jedná sa skutočne o pozoruhodný snímok a toto dielo je šokujúcim odhalením, čoho všetkého je schopný tento filmový génius.
Týmto filmom uzatvára sériu jeho gangsterských diel z 30 rokov a nadväzuje na také šlágre ako sú Ňaňo 1,2 alebo Ujec 3,4. Takisto sem musíme zaradiť divácky veľmi úspešný snímok Svokra 1, ktorý bol navrhnutý na čestné uznanie. Hoci mali jeho predchádzajúce filmy s touto tématikou veľký úspech, autor neostáva len v týchto bezpečných vodách a načiera aj do iných tém. Pre začínajúcich milovníkov vedecko-fantastickej vetvy chystá zaujímavé prekvapenia v podobe integrácie žánru SCI-FI s vidieckym životom a vzniká jeho debutové dielo: Smrtiace papršľeky, ktoré však ostáva nepochopené. Autor sa ho snaží vzkriesiť voľným pokračovaním, kde využíva svoje bohaté skúsenosti v oblasti gangsterských scén a spája tématiku mafiánskej kriminálky a SCI-FI hororu. Vzniká experimentálne dielo: Česť rodiny votrelcov, ktoré si nachádza svoje miesto prevažne v srdciach dospievajúcej mládeže a jeho pokračovanie: Votrelcova pomsta, však už posúva vekovú hranicu sledovanosti až tak nízko, že končí totálnym prepadákom.
Autor sa však nepúšťa tohto žánru a snaží sa preniknúť v tejto podobe do animovaných filmov, aby tak prezieravo oslovil rodičov a ich finančné úspory cez ich deti. Nakrúca fantastickú komerčno animovanú trilógiu o Robotovi Augustínovi pozostávajúcu z dvojice samostatných filmov: „Zasiahne robot Augustín?“ a „Zásah robota Augustína“. Až dodatočne sa rozpamätáva, že to má byť trilógia a vzniká dielo: „Robot Augustín opäť zasahuje“.

Po týchto neúspechoch autor zanecháva tému vedeckej fantastiky a konečne nakrúca svoje najznámejšie a kritikmi najlepšie ohodnotené dielo, ktoré hneď v prvom dni premietania dosiahlo rekord v ochromenosti diváka. Jedná sa o film Morbid Epedo 1, po ktorom hneď nasledovalo pokračovanie, ktoré je zvláštne tým, že sa natáčalo paralelne s jednotkou a vysielalo sa vždy zároveň s prvým filmom, takže diváci ostávali z tohto nečakaného mixu poväčšinou úplne ochromení a ochrnutí.
Autor ostal aj naďalej veľmi produktívny a ani nie po 9 rokoch nakrúca po vzore Čelustí, kde hral v komparze úlohu postrannej veľryby, odvážne hororové snímky Gupka 1,2.
Touto dvojicou zanecháva hororovú tému a venuje sa poväčšinou remakom svojich gangsterských filmov. Pokúša sa aj o natočenie Svokry 2, avšak s údivom zisťuje, že zašiel až do poľa westernu, a touto náhodou vzniká jeho prerážajúci vstup do zóny westernových filmov, v ktorých ako sám povedal, nemal dovtedy žiadne skúsenosti. Z nich spomeňme len niektoré: Vtedy na Záchode, Vtedy po výplate, 7 zbabelcov alebo 42 statočných. Neskôr sa mu opäť začína jeho tvorba zauzľovať a dochádza k takzvanému Deadlinovmu efektu t.j. k prelínaniu žánrov a vznikajú také filmy ako: Pomsta 7 zbabelcov, 42 statočných opäť zasahuje, Votrelec na Západe, Pištoľníci z Marsu a Invázia na východe. Filmy však už nemajú veľkú umeleckú hodnotu a Deadline sa sťahuje do úzadia, aby vyprodukoval konečne svoj nedokončený film „Pomsta Mercuryho švagra“.
Tu sa však názory odborníkov rozchádzajú. Niektorí tvrdia, že Pomstu Mercuryho švagra natočil ešte skôr než začal robiť hororové a SCI-FI filmy, čiže kdesi na začiatku svojho obdobia. Iní sú zase toho názoru, že tento film bol natočený až po jeho westernových filmoch, ktoré zaplavili kiná v 60 rokoch. Iní sú však toho názoru, že tento pretriasaný film Deadline ani vôbec nenapísal. Argumentujú tým, že tento film v podstate nikto nevidel a ak hej, tak nikdy nie do konca. Isté však je, že v tomto období spolupracuje aj na scenári šialeného hororu „Smrtiaci vankúš“, kde si úlohu vankúša zahral vtedy ešte neznámy Johny Sochrane. Píše aj scenár pre film “Pomsta švagra Mercuryho bratanca z druhého kolena”, v ktorom sám robí pomocného osvetľovača.
Niekomu by sa mohlo zdať, že Deadlinovi išlo všetko tak ľahko, akoby ani nemal žiadne problémy. Avšak už ako malý chlapec bol odkázaný sám na seba a musel sa pretĺkať životom úplne sám. Vyskúšal množstvo zamestnaní, od Brzdiča hojdačiek v detskom parku až po Kresliča plánov poplašných zariadení pre prestížne gangsterské rodiny. Dokonca svojho času hrával ako huslista v populárnej country skupine odkiaľ pochádza aj jeho countryový hit: „Cantruj cantruj vykrúcaj“. Avšak po prvom koncerte v countryovom klube, kde vykántril takmer všetky konkurenčné kapely a kde rozbesnení fanúšikovia ešte po koncerte kántrili všetko čo im prišlo do cesty, legendárna skupina sa rozpadá a Deadline odchádza do exilu k Tibetským lámom, kde sa venuje hĺbavým rozhovorom v lámanej angličtine. Spoznáva tu mnoho duchovných bratov a takisto aj Brata Pitta. Až po týchto životných skúsenostiach nakoniec zakotvuje u filmu.1
Posledným menovaným filmom sa jeho tvorba definitívne završuje a Deadline sa odmlčiava. V týchto časoch kolujú okolo neho fantastické až mysteriózne povery a chýry, podľa ktorých sa mal ukrývať na ostrove Burundi v srdci Afriky a pripravovať tam svoj Come Back a v ústraní tvoriť svoje najneuveriteľnejšie dielo v dejinách svetovej kinematografie. Iné jazyky zase tvrdili, že Deadline ani neexistoval a že všetko bolo iba zmanipulované jeho sesternicou, vášnivou veľrybárkou.2
Skutočnosť bola však taká, že Deadline sa odmlčal na presných 20 rokov, aby vyšiel na svetlo so svojim delikátnym kúskom Bugrišov návrat. Nášmu týmu špecialistov sa podarilo trochu poodhaliť rúško tajomstva a zistiť, čo robil Deadline celých 20 rokov. Podľa našich správ sa celý ten čas snažil zistiť to isté čo celý svet, čiže: čo sa stalo s Johnym Deadlinom? Až po 20 rokoch si spomenul, že Johny Deadline je vlastne on a konečne sa ukázal na verejnosti. Podľa tohoto sa zdá, akoby Deadline trpel istým druhom schizofrénie, zlé jazyky dokonca tvrdia, že Deadline nestrpel pri sebe žiadne zrkadlá ani nič, čo mu pripomínalo seba. Preto nikdy ani nevidel žiadny zo svojich filmov, pretože na každom z nich bol určitým spôsobom podpísaný.
Niekedy sa stávalo, že spolupracovníci ho našli krčiť sa v rohu a ukazovať kdesi do prázdna. Pritom s hrôzou v očiach vykrikoval: „už je to tu zase!“ Nikto si však nič podozrivé nevšimol.
Či to je skutočne pravda, to nám môže prezradiť hádam jedine Johny Sochrane, ale ten nám to neprezradil.
Záver režisérovho života je opäť opradený veľkým tajomstvom. Naposledy bol videný vo výtvarnom krúžku najznámejšieho londýnskeho grafického štúdia „Ten kto vie, maľuje“. Tu sa pokúšal o nový štýl kreslenia pomocou tzv. mŕtvych liniek, s ktorými na obrazoch detailne vykresľoval odvrátené tváre alebo priečelia domov, ktoré neboli na obraze vidieť. Niektorí jeho skalní žiaci ako bol jeho obľúbenec Johny Sochrane tvrdia, že sám Deadline pomocou svojej techniky bol vtiahnutý do vlastného obrazu a dostal sa tak do sveta odvrátených tvárí. Podľa Sochrana sa nachádza na niektorom zo svojich obrazov a žije v skrytosti od tohoto sveta, nepochopený a nedocenený a čaká na svoj čas, kedy bude ľudstvo schopné prijať takého génia akým bol Johny Deadline.

BUGRIŠOV NÁVRAT alebo huncútstva tajomnej expedície v krajine Mangor

Ďalším Deadlinovým geniálnym dielom je nesporne Bugrišov návrat, ktorý vznikol až po 20 ročnej pauze. Vieme o ňom vcelku dosť, dokonca aj to, že Deadline úzko spolupracoval so Sochranom, ktorý zase spolupracoval s Deadlinovým bratom a scenáristom v jednej osobe Jarvöm Javarvöm a ten zas so svojou sesternicou, ktorá sa poznala s mnohými ľuďmi. Toto dielo však ostáva veľmi výrečné hlavne svojou plasticitou a dominanciou netradičných filmových prvkov.
Hlavný hrdina tohto filmu, rytier Corgoň, cestuje so svojou vernou družinou lokajom Ahmedom a zverolekárom Vavrincom do obávaných končín ríše Mangor chytiť vzácneho bezkrídlového bociana, ktorý má také zakrpatené nohy, že ich vlastne ani nemá. Príčinou ich cesty je smäd v ich rodnej krajine, ktorý zapríčinila obojživelná ježibaba Hydrosuška. Preto rytier Corgoň dostáva za úlohu odstrániť nevhodnú ježibabu a obnoviť tak vodné bohatstvo krajiny. Po informáciách zo susedného kráľovstva, ktoré ako sa neskôr ukáže, má zálusk o zničenie vody v Corgoňovej zemi a posiela tam Hydrosušku, sa princ dozvedá, že ježibabu odstráni jedine vzácny bocian, ktorý je okrem iného zvláštny aj tým, že mu hlava vyrastá priamo z trupu, pretože nemá vôbec žiadny krk. Corgoň tu podpisuje zmluvu, v ktorej sa zaväzuje, že len čo zničí Hydrosušku, prevedie celé vodné bohatstvo rodnej krajiny danému kráľovstvu.
Vyráža teda do Mangoru, v ktorom žije toto jedinečné zviera, ktoré je povestné svojou hlavou, ktorú má údajne tak dobre zamaskovanú, že ju nie je vôbec vidieť. Avšak výprava má hneď na začiatku cesty problémy, keď sa lokaj Ahmed vydáva za zverolekára Vavrinca a ten zas za rytiera Corgoňa. Našťastie sa všetko urovnáva po príchode skutočného rytiera Corgoňa, ktorý sa vydáva za lokaja Ahmeda.
Deadline sa tu brilantne pohráva s farebnosťou prostredia a snaží sa zachytiť aj ten najmenší farebný odtieň. Vypočujme si čo k týmto prírodným scénam hovorí samotný autor. Citujem: “Škoda, veru veľká škoda, že som nemal k dispozícii farebný film. Musel som totiž ušetriť peniaze na výrobu držiakov lán ohraničujúcich natáčací priestor.”
Na natáčanie v lesoch použil Deadline stromy, ktoré sa najlepšie umiestnili v namáhavom trojtýždňovom konkurze. Stromy sa počas natáčania správali veľmi slušne, nedopúšťali sa žiadnych výtržností a veľmi rýchlo sa učili. Napriek tomu pri záverečnej scéne s otvoreným ohňom väčšina pohorela. Ale prejdime opäť k deju.
Skupina po mnohých útrapách prichádza do Mangoru, kde stretáva kráľa Bugriša, ktorý je na love a asistentku jeho dvorného alchymistu Jariabku Petržlenkovú rodenú Buzolovú, ktorá sa práve pokúša vynájsť kompas.
Rytier Corgoň prezlečený za lokaja Ahmeda sa tu dozvedá, že v celej ríši Mangor je už len niekoľko bocianov, ktoré boli pre svoj zvláštny neviditeľný trup takmer úplne vykynožené.
Deadline sa v tejto časti veľmi dôkladne zaoberá charaktermi jednotlivých postáv a detailne rozvádza ich psychickú štruktúru. Vo svojom vykresľovaní išiel až tak ďaleko, že sa zatúlal od svojho natáčacieho tímu. V tejto časti je zaujímavá scéna, keď Jariabka Petržlenková rodená Buzolová vynachádza kompas, aby ho vzápätí hneď stratila. Práve tu Deadline zavádza nový prvok, ktorý vo svetovej kinematografii zatiaľ ešte nemal obdoby, t.j. divák sleduje dej s pohľadu strateného kompasu, takže celý nasledujúci dej pozostáva zo statického podhľadu na koruny stromov.
Preto divák musí len vytušiť, že všetci piati odchádzajú na zámok kráľa Bugriša, kde sa konajú hody na oslavu kráľovej neprítomnosti. Túto scénu si Deadline doslova vychutnal. Hromadná scéna hostiny pozostáva zo 100 členného komparzu obsadeného všetko špičkovými profesionálnymi hercami, s ktorých každý má presne stanovený scenár. Kamera ich berie nádhernou 3 sekundovou bočnou jazdou. Ďalej sa k nej Deadline už nevracia.

Aby sa film nestával nudným, za toto miesto prefíkane vsúva dokumentárny snímok o živote pavúka Križiaka. Avšak pozorný divák určite ocení túto scénu, pretože na pozadí týchto záberov je možné rozpoznať intrigy Bugrišovho alchymistu Prdlačku proti rytierovi Corgoňovi. Svoje plány totiž prezrádza lokajovi Ahmedovi netušiac, že práve on je prezlečený rytier Corgoň. Prdlačka je odhalený a Corgoň ukazuje svoju pravú tvár. Aj lokaj Ahmed a zverolekár Vavrinec ukazujú svoje pravé tváre. A v tej chvíli sa ukazuje princezná Jazylka, ktorá bola celý čas prezlečená za kráľa Bugriša. Aj Jariabka Petržlenková rodená Buzolová to nevydrží a vysvitne, že je to zamaskovaný strýko postavy, ktorá sa vo filme ani len nespomína. Vo vzniknutom chaose sa podarí zverolekárovi Vavrincovi uspať posledného kráľovského bociana. Celá scéna končí epileptickým útekom s posvätným zverom, ktoré sa strašne smeje, lebo zverolekár sa pomýlil a vstrekol mu sérum zvané Smiecholitka.
Princezná Jazylka, už opäť prezlečená za kráľa Bugriša sa vydáva prenasledovať trojicu navigovaná strašným bocianím rehotom. Po ceste sa však vydáva za Jariabku Petržlenkovú, ktorá nachádza stratený kompas a uzatvárajú manželský vzťah.
Statický podhľad kompasu však až doteraz stále trval. Tu vidíme práve ten geniálny Deadlinov dôraz na detaily, t.j., že prepracováva scény, ktoré sa vo filme ani nepremietajú.
Prchajúca trojica uniká do ukrutného kaňonu Mangor, kde sa dostáva na scénu samotný Johny Deadline, ktorý sa omylom dostal do záberu práve keď vykonával veľkú potrebu. Keďže sa jednalo o neopakovateľný záber, pretože herec hrajúci zverolekára sa konečne nepozeral do kamery, musel sa scenár prepracovať. Vysvitlo, že Vavrinec je od začiatku prezlečený alchymista Prdlačka a Deadline teda zobral rolu skutočného zverolekára.
A práve počas natáčania v ukrutnom kaňone Mangor dochádza k spontánnemu prírodnému úkazu, ktorý sa objavuje pravidelne raz za 725 rokov, keď sa celý kaňon z ničoho nič prehne a vytvorí kopec, a potom opäť klesne do pôvodnej polohy.
Vypočujme si, čo povedal samotný režisér tesne po nečakanom prírodnom úkaze. Citujem:
„Mali sme veľké šťastie, že sa nám nič nestalo. Avšak bola zničená celá osvetľovacia technika. Ale to až tak nevadí, pretože podľa scenára sú všetky scény v kaňone iba cez deň. Dúfam, že počasie bude slnečné a svetla bude dosť, opakujem svetla bude dosť. Ale zase na druhej strane sme urobili ako prví ľudia na zemi autentické zábery z tohoto nezvyčajného úkazu.“
A vypočujme si ako spomína na natáčanie v kaňone hlavný kameraman. Citujem: “Najviac ma asi fascinovalo to počasie. Tam bolo také teplo, že sme mohli natáčať iba v noci, opakujem iba v noci a cez deň sme sa museli ukrývať. Možno práve preto došlo k tej nepríjemnej nehode, keď som si v tme zamenil pásku a premazal som celý ten jedinečný prírodný úkaz.”
Ďalšou prekážkou je zlý čarodej Helmut von Sairaiten, prezývaný tiež ako Šuravé oko. Rytier Corgoň a jeho družina padajú do zajatia, a tým pádom sú zajatí. Tu sa filmovanie trochu zdržalo, pretože herec hrajúci čarodeja zobral svoju úlohu tak vážne, že zajatcov nechcel prepustiť ani po natáčaní. Až keď mu Deadline pohrozil, že prepracuje scenár tak, aby zomrel už počas začiatočných tituliek, herec hrajúci čarodeja sa priznal, že bol v skutočnosti zamaskovaný bratanec postavy, ktorá sa vo filme ani nespomína a chcel zmariť ďalšie natáčanie.
Trojica je vyslobodená vo filme aj v skutočnosti a na scénu prichádza indiánsky náčelník Škriekajúca Gumipuška, ktorý ich vyvedie z ukrutného kaňonu Mangor.
A dej sa už chýli ku koncu. Náčelník Škriekajúca Gumipuška zisťuje, že posvätný bocian umrel na suchoty a je už 6 dní po smrti. Rytier Corgoň začína horúčkovite rozmýšľať ako vyriešiť zložitú situáciu a prichádza na to, že má strašnú horúčku. Medzitým sa k skupine pripojí mladý šuhaj menom Hasan so svojím bratom Hasákom, ktorý ako neskôr vysvitne vôbec nie je jeho bratom, ale práve naopak. Hasák cestou rozpráva smutný a dojímavý príbeh o švagrovi svojho nevlastného bratanca, ktorý má problémy so svojou sestrou Almíliou, ktorá sa nechce vydať za nejakého princa Abdula.

Pozri tiež ukážku zo scenáru, ktorá je práve z tejto poslednej časti a uvádza nás do situácie, práve keď princ Abdul prichádza do nemenovaného kráľovstva, aby sa uchádzal o princezninu ruku.

Šuhaj Hasan a jeho brat Hasák sa od Corgoňovej skupiny odtŕhajú a už sa o nich ďalej Deadline nezmieňuje. Rytier Corgoň, hlavná postava v tomto filme, umiera v horúčke. Lokaj Ahmed preto prijíma pozvanie indiánskeho náčelníka a odchádza s ním do večných lovíšť. Ostáva už len zverolekár Vavrinec v podaní samotného Deadlina. Ten prichádza do rodnej krajiny, kde sa dozvedá, že ježibaba Hydrosuška umiera na vodnatieľku. Žne zaslúženú slávu a dostáva za ruku krásnu princeznú, ktorá je známa aj tým, že jej chvost vyrastá priamo z trupu. Je to klasický Deadlinov komerčný koniec.
Vypočujme si ešte na záver, čo hovorí na toto svoje dielo samotný Johny Deadline. Citujem:
„Chcel som ním citlivo reagovať na pálčivý problém v oblasti plastickej chirurgie a je natočený tak, že divák sleduje celý dej z pohľadu kamery.“

Vypočujme si ešte niektoré kritiky na toto veľdielko.

„Deadline opäť dokázal, že je nielen majster zvuku, ale aj obrazu. Fascinujúco dokáže zladiť tieto dve periférie a to tak bravúrne, že scénu na plátne nielen vidíme, ale zároveň aj počujeme.“
New Newyork Time

„Prekvapivý výkon podal aj Johny Sochrane. Hoci pred kamerou nehral ani sekundu, videli sme ho po skončení natáčania, keď už všetci odišli, ako opätovne zahral v kaňone Mangor všetky scény naraz a sám. Bolo to neuveriteľné.“
Telka a my Time

„Geniálne spracovaná réžia. Deadline sa prejavil ako šikovný taktik, keď si počas búrky otvoril dáždnik, aby nezmokol.“
New Rain Time

Životopis Johnyho Deadlina

Johny Deadline sa narodil už ako malý chlapec v bohatej susednej rodine, ktorá susedila s ich domom. Ako sa neskôr ukázalo, bol to omyl, pretože Deadline sa v susedstve nenarodil, ale narodil sa úplne inde. Kde a hlavne kedy a či to bol vôbec on, to sa nám však nepodarilo zistiť.
Prvé náznaky jeho geniality sa začali prejavovať veľmi skoro. Už ako 26 ročný si spomína na obdobie, keď mal 4 roky a predpovedal to, čo bude robiť ako 8 ročný. Áno, pretože ako 8 ročný už vydáva svoje pamäti, ktoré opisujú jeho produktívny 6 rok.
Prvá písomná zmienka o Deadlinovi je práve z tohoto obdobia a cituje babku jeho spolužiaka práve keď ho prichytila ako im trhá egreše. Záznam hovorí toto: „Ty galgan!“ Takže toľko k prvej písomnej zmienke, ktorá sa nám však zachovala len v ústnej tradícii.
Začiatky Deadinovej geniality sa začínajú prejavovať práve v tomto období. Jeho otec spomína v pamätiach svojej ženy na synov evidentný záujem o filmy. Malý Johny dokázal presedieť pred TV obrazovkou aj celý deň napriek tomu, že TV vtedy ešte neexistovala. Neskôr, keď už bola TV vynájdená si jeho otec všimol a to už citujem z pamätí jeho priateľa Petra Paulinyho, že Johnyho nezaujímal ani tak film ako taký, ale hlavne to, čo je za ním, čo je vo filme nevypovedané, čo sa vo filme neodohráva, jednoducho čo sa skrýva za tým všetkým. Preto nesledoval filmy ako obyčajní smrteľníci pred obrazovkou, ale za obrazovkou, schúlený medzi zadnou časťou TV a stenou, aby tak zistil, čo sa skrýva za filmom.
Sám prišiel na to, ako urobiť vtedajšie ČB filmy farebnými a to tak, že povystrihoval a popriliepal malé kúsky farebných fólii rôznych tvarov na obrazovku. Mieru farebnosti menil na diaľku pomocou svojej sestry, ktorá pridávala alebo uberala farebné fragmenty.
Deadlinov záver života je opradený veľmi záhadnými tajomstvami mysteriózneho charakteru.
Naposledy bol videný vo výtvarnom krúžku najznámejšieho londýnskeho grafického štúdia „Ten, kto vie, maľuje.“ Tu sa pokúšal o nový štýl kreslenia pomocou tzv. mŕtvych liniek, s ktorými na obrazoch detailne vykresľoval odvrátené tváre alebo priečelia domov, ktoré nebolo na obrazoch vidieť. Túto techniku sa snažil preniesť aj do svojich filmov. Niektorí jeho skalní žiaci ako bol jeho obľúbenec Johny Sochrane tvrdia, že sám Deadline bol pomocou svojej techniky vtiahnutý do vlastného filmu a dostal sa tak do sveta, ktorý si sám zrežíroval. Vlastne tu sa ponúka špekulácia, že Deadline vlastne celý život chcel dosiahnuť práve toto. natočiť taký film, ktorý by ho prijal takého aký je a umožnil mu azyl v tomto svete, v ktorom nenašiel uspokojenie a zmysel. Preto vlastne ničil všetky diela a nikdy nestál o popularitu, ale snažil sa dosiahnuť svoj cieľ napriek všetkým prekážkam a výsmechu. Deadline pochopil, že svet, ktorý ho obklopuje a snaží sa ho zlákať, mu nikdy nemôže dať to, po čom túžil: šťastnú večnosť.

Pomsta Mercuryho švagra

Na tomto mieste by sme vám trochu predstavili tak veľmi diskutované dielo Pomsta Mercuryho švagra, ktoré zaistilo Deadlinovi nehynúcu popularitu, ale aj závisť ba až nenávisť. Niektorí odborníci na Deadlina sa zhodujú v názore, že toto dielo vyprodukoval Johny Sochrane, Deadlinov miláčik, ktorý zaskakoval Deadlina pokým bol u zubára. Avšak dôležité je, že toto dielo existuje a tu je jeho krátky obsah.
V tejto snímke sa pokúsil o oceľovovečerný film, ktorého dej posadil priamo na filmové plátno. Na neveľkej ploche tohto plátna sa mu podarilo rozohrať napínavý príbeh z 30 rokov z čias mafiánskych vojen v severnom New Yorku, konkrétne v oblasti Chicaga a detailne sa púšťa do vykreslení mafiánskych postáv a ich psychiky. Dej sa vrtí okolo boja o vládu nad severoseverovýchodnou lokalitou medzi Al Caponem a známou Mercuryho bandou. Celý film nazval veľmi výstižným názvom: Pomsta Mercuryho švagra.
Ide tu o chlapca z chudobnej rodiny, ktorému je zhodou náhod krstným otcom samotný Al Capone. V závere filmu sa však dozvedáme, že mu vôbec nebol krstným otcom, ale práve naopak. Chlapec túžiaci po sláve sa dáva zapísať do najexkluzívnejšej súťaže o najväčšiu lupinu v U.S.A. Víťaz má dostať fantastický a vysnívaný, nedosiahnuteľný šampón proti lupinám WASH OR DIE.
Avšak za pozadím celej luxusnej súťaže sa skrýva len zisk a využívanie showbusinessu na vlastné ciele. A všetko ovláda a uzdu drží vo svojich rukách a hlavnú cenu venovala a tajná postava v pozadí je – ziskuchtivá strašná Mercuryho banda, ktorá má tiež zálusk o prvú cenu a posiela do súťaže svojho človeka prezlečeného za človeka. Nastáva súboj medzi Al Caponeho hrdosťou na svoje krstňa a Mercuryho rivalitou.
Náročná statická kamera, fantastické strihy, recyklovateľný papier Deadlinovho scenára a plastické správanie hlavných protagonistov v úlohe komparzistov realisticky ukazujú priebeh skorumpovanej súťaže a machinácie v pozadí, v popredí i na bokoch.
Mercuryho človek, ktorý je veľmi dobre pripravený, (neumýval si hlavu celých 6 rokov) sa chystá vyhrať hlavnú cenu. Ale to Al Capone nemôže pripustiť a tesne pred vyhlásením súťaže sa podarí jeho ľuďom umyť mu jeho hrivu, v ktorej nachádzajú obrovskú, dobre udržiavanú lupinu netušených tvarov a fantastických rozmerov. Celý dej je popretkávaný nečakanými zvratmi a zvratkami, takže si divák určite príde na svoje.

SOCHRANOLOPÉDIA nielen pre každého

Peter Pauliny

blízky priateľ J. Deadlina. Niektorí odborníci tvrdia, že veľmi blízky priateľ, dokonca až taký blízky, že ho podaktorí stotožňujú so samotným Deadlinom. Toto tvrdenie je predmetom neustálych dohadov a sporov. Isté je však, že Peter Pauliny je povestný svojimi podivuhodnými priateľstvami s rôznymi ľuďmi.
Nemáme o ňom mnoho informácií, vieme len, že jeho priateľstvá ho priviedli ku konfliktu s kniežaťom Oslophontoshom a tento spor trval po celý jeho život. Keďže však jeho život bol istú dobu spätý (a to dosť výrazne) s Deadlinom, dotýkal sa jeho spor s Oslophontoshom aj nášho génia a v nemalej miere aj veliteľa jeho osobnej stráže Mashka Dratzika, ktorý neraz musel chrániť nielen Deadlina, ale aj Paulinyho. Je známa táto historka: (rozpráva J. Sochrane):
Deadline spolu so svojím tímom sedel vo svojej obľúbenej vinárni na Filipínach. Boli tam také slávne osobnosti ako Joshua Yozha, Charles Očko zvaný Little Eye, ja a samozrejme Maško Dračík. Zábava už bola v plnom prúde, každý sa cítil uvoľnene a panovala príjemná atmosféra. Maško Dračík vtedy rozprával túto historku: (rozpráva Maško Dračík):
Sedeli sme s Deadlinom vo vegetariánskej reštaurácii v Tokiu, kde bol so svojím kameramanom prevziať svoju cenu za najšikmejší uhol pohľadu. Boli sme akurát v čínskej štvrti, a preto som bol ako na ihlách. Až neskôr som si všimol, že mi nejaký Číňan robí akupunktúru sedacieho svalu. Boli sme v dobrej nálade, lebo cenu sme dostali a nič zvláštne sa neprihodilo. A práve vtedy vošiel dnu čínsky terorista prezlečený za čašníka. Siahol som pod stôl a nahmatal som svoju zbraň. Pozerali sme si do očí a nehýbali sme sa. Číňan však podišiel bližšie a povedal: „Ja tadeto len prechádzam.“ A skutočne hneď aj prešiel okolo a stratil sa.
(Opäť rozpráva J. Sochrane): A práve vtedy, keď Maško Dračík dorozprával túto veselú historku, vošiel dnu akýsi človek a predniesol pamätné a dnes už kultové slová. Zastal si na prostriedku a kníšuc sa na všetky strany si počkal, až kým všetci nestíchli, aby mohol povedať: „Podivuhodné priateľstvá Petra Paulinyho.“ Nič viac, nič menej. Potom sa uchechtol, pokrútil hlavou a odtackal sa von z miestnosti.

Ale život Petra Paulinyho bol spätý s Deadlinom ďaleko viac. Povráva sa, že bol tajným producentom Deadlinových filmov a možno ním aj bol. Možno sa Deadline iba tešil z jeho priazne, pretože nazvať niekoho, že je priateľ Petra Paulinyho, to už niečo znamenalo. Vskutku to už bol pojem. A že Deadline bol Paulinyho priateľom, je nepochybné. Dokumentujú to aj mnohé snímky a fotografie zachytávajúce túto dvojicu v priateľskom položení.
Aj J. Sochrane hovorí vo svojom denníku: „… dostať sa do priazne veľkého Petra znamenalo vystúpiť zo svojho tieňa a nechať sa zahaliť Deadlinovým plášťom.“ Čo tým myslel však nie je celkom jasné.

Je však jasné, že Pauliny by nikdy nezažiaril v takej miere, keby nebolo Deadlina. Deadline ako veľmi skromný a hľadajúci človek sa radšej držal v úzadí, aby tak vynikli jeho diela a aby sa mohli prejaviť jeho ľudia. Tak sa mohlo stať, že denné svetlo uzrel dokonca aj jeho tichý spoločník a záhadný producent Peter Pauliny, ktorý mal ostať utajený. Tu vidíme, kam až siahala Deadlinova skromnosť a sebazápor. Možno na vine bola aj Paulinyho progresívnosť a aj jeho slabosť pre vlastných priateľov, ktorým rád kupoval rôzne suveníry. A tu niekde musíme hľadať korene jeho celoživotného vleklého sporu s kniežaťom Oslophontoshom*.
Na ozrejmenie tohoto sporu však nesmieme preskočiť Paulinyho záľubu vo vetrolamoch. Popri iných svojich činnostiach a záľubách prevládala u neho netradičná vášeň – stavanie vetrolamov.
„Peter Pauliny je skutočný odborník na vetrolamy. Nepoznám nikoho, kto sa im venuje viac a kto ich pozná lepšie ako on.“ (Johny Sochrane na vianočnej recepcii v Hoteli U láskavej Tarantuly na Borneu). A toto bola možno osudná veta, lebo ju zachytil aj knieža Oslophontosh, ktorý sa tiež nachádzal na tejto recepcii. Okrem iného bol aj on vášnivým zberateľom vetrolamov a ešte naviac aj veterných mlynov a Sochraneho poznámkou sa cítil viac než dotknutý. Vlastnil celé vetrolamové polia v severnom Írsku, dovážal sneholamy do Grónska, Fínska a Venezuely – Caracasu, kde napadol nečakane sneh. Takisto mal svoje pieskolamy v južnom Sudáne a napokon megapolia z veterných mlynov v Kalifornii a Švajčiarsku. Mal presne stanovené trhové spojenia s Julianehabom v Grónsku. Bol to skutočný vetrový magnát a Peter Pauliny s jeho plastikovými a papierovými modelmi bol oproti nemu len bezfarebnou machuľou. Vtedy sa incident vyhrotil až k slovnej potýčke medzi Oslophontoshom a funclubom Petra Paulinyho. Na strane Paulinyho bojovali takí skúsení rozprávači ako Deadlinov hovorca Carl Slin de Tosh, Charles Očko a takisto aj J. Sochrane. Ten sa držal statočne až dovtedy, kým ho nezačali snímať kamery. Potom zneistel a začal sa hanbiť, ako vždy, keď stál pred kamerou. Preto sa utiahol do ústrania. Carlovi Slin de Toshovi však vyschlo v ústach od Oslophontoshových suchých argumentov a vzdal to. Charles Očko počas tejto búrlivej diskusie zaspal, a tak ostal Peter Pauliny na bojisku osamotený.
Odvtedy je medzi Oslophontoshom a Paulinym neustály boj. Oslophotosh si dokonca založil aj konkurenčné filmové dielne s názvom Oslophontosh Stars a kupodivu s nemalým úspechom začal točiť svoje prvé veľkofilmy.
Peter Pauliny sa považuje odborníkmi za manažéra a hlavného koordinátora popularity Deadlinových konkurentov. Teraz je už isté a dôkazmi podložené, že filmy najväčších Deadlinových konkurentov, ktoré ohrozovali komerčné záujmy Deadlinovej spoločnosti boli v skutočnosti natočené Deadlinom a prefíkaný Peter Pauliny šikovne narafičil všetko tak, že vlastne všetky licencie a práva na premietanie týchto konkurečných filmov a zisky s tým spojené prúdili do spoločnosti J.D.Picture ProductionTM.
Problémy ostávali len s nórskou konkurenčnou firmou Oslophontosh StarsR, ktorá bola schopná produkovať približné množstvo filmov ako J.D.Picture ProductionTM a bola tvrdým súperom v boji o Oskarov a členskú základňu divákov.
Peter Pauliny ostáva teda jednou z kľúčových postáv, ktorá stojí v prítmí za všetkým a vrhá svoj tieň na Deadlina, aby ho tak ešte viac zakryla a spravila ho neprístupnejším a tajuplnejším.

Mashko Dratzik

– vlastným menom Maško Dračík osobný strážca a veliteľ Deadlinovej telesnej stráže v jednej osobe, aj keď niektoré jazyky tvrdia, že v dvoch osobách. Táto postava (alebo tieto postavy) znamenajú úplne osobitú, svojráznu a veľmi krásnu kapitolu filmovej spoločnosti J.D.Pic.Pro. Koľko a v akej miere sa zaslúžil Maško Dračík o bezchybný priebeh a fungovanie natáčania vie len on a jeho dvojník. Skutočnosť, že mal dvojníka (a nie jedného) je už dnes fakticky podložená. Je to zrejmé aj z toho, že Maško sa dokázal objaviť vždy na správnom mieste a v správny čas, niekedy až na dvoch miestach naraz. Napr. v roku 1960 bol videný na udeľovaní ceny za najlepšie počasie v Ženeve, kde úspešne zmanipuloval výsledky súťaže a zbavil sa konkurenčných filmárov Poľskej reprezentácie Zvratka Truskoviča a Hrabka Cenoviča. Zároveň bol však prítomný na zásahu proti teroristickej skupine vo Venezuelskom Caracase, kde sa práve natáčala Gupka 2. Inokedy bol videný ako večer vychádza z tábora a ráno sa vracia zase naspäť. J. Sochrane vo svojich pamätiach píše: „Niekedy sa zdalo, že Maško Dračík, táto osoba, z ktorej sršal strach a úcta, doslova obkľučuje Deadlina z každej strany.“
Vysvetlenie sme našli až po usilovných sondách do Dračíkovej minulosti, ktorá je opradená takými tajomnými udalosťami a legendami, že sa stáva až mýtická a stáva sa súčasťou ľudového folklóru a Maško v nej vystupuje ako bájny hrdina. Po mnohých neuveriteľných incidentoch zážitkového charakteru sme sa dopátrali k absolútne neuveriteľným, ale o to pravdivejším informáciam napr. ako Maško staval chatu. Všetky tieto zážitky sú spísané v knihách „Ako na To“ a „Ako nezabiť Deadlina“. My sme čerpali z druhej knihy, ktorá opisuje Dračíkove zákroky a všetky atentáty na J. Deadlina. Tu sme napokon našli aj celkom obšírny Maškov životopis, v ktorom sa uvádza skutočnosť, že slávny telesný strážca pochádza zo skupiny siamskych dvojčiat pozostávajúcich z trojice samostatne uvedomelých štvoríc. Ich rozdelenie nastalo v problematickom treťom roku, keď sa kŕdeľ súrodencov potrhal o nejakú maličkosť. Maško sa osamostatnil, ale keďže sa zo svojim siamskym dvojčaťom na chlp podobali a zároveň obaja vedeli na čo myslí ten druhý, začali toho využívať. Najprv ako malí chlapci v hre na schovávačku, keď jeden žmúril a druhý mu prezrádzal pohyb a skrýše ostatných. A to čo videl jeden, videl aj druhý. A nielen to, ale aj naopak, to čo videl ten druhý, videl aj ten prvý. Neskôr v škole nemuseli ani odpisovať a obaja mali na vlas rovnaké písomky. Alebo keď hrali mariáš, vedeli aké majú karty a vždy sa im podarilo oholiť súpera až na nepoznanie. Pri pokri, väčšinou jeden z bratov stál v pozadí a sledoval aké kto má karty a druhý samozrejme hneď vedel, čo si môže dovoliť, pretože mal taký istý prehľad ako jeho súrodenec. Takto bratia Dračíkovci prišli k nemalému majetku a stali sa postrachom a terčom neprajného okolia. Skutočné problémy nastali však vtedy, keď sa obaja zaľúbili do tej istej ženy. Samozrejme žiarlili jeden na druhého, lebo vedeli presne aké myšlienkové pochody brázdia ich bratskými mozgovými závitmi. Došlo to až tak ďaleko, že chceli jeden druhého zlikvidovať. Avšak všetky úskoky a nepredvídateľné pasce zlyhali, lebo o všetkom už obaja dopredu vedeli. Po týchto krutých rokoch sa prevaľujú cez svoju dvadsiatku a snažia sa zmeniť svoju nenávisť na sebanenávisť. Jeden druhému navrhujú, že skoncujú so životom, aby ten druhý mohol v pokoji žiť.
Táto tortúra a sklony k samovraždám trvajú celý jeden rok, kde si obaja bratia navzájom zachraňujú životy, vediac kedy a ako chce ten druhý spáchať samovraždu. Nakoniec ich úsilie končí spoločným plačom v rodnom Malmö, kde zisťujú, že napriek tomu, že nič z toho druhého im nie je utajené predsa však sú tu isté veci, o ktorých nevedia. A to je ich duša. Vidia, že každý z nich dokáže ľúbiť inakšie, každý z nich má inú hĺbku duše, inakšie reaguje a inakšie túži. A tu zažívajú novú slobodu, ktorú pre nich predstavujú odlišnosti ich ducha a skutočnosť, že ani jeden nevidí do duše toho druhého a nevie o ňom nič dovtedy, kým v hlave jasne nesformuluje myšlienku alebo obraz. Tu nastáva zlom v ich živote a začínajú sa zaujímať viac jeden o druhého a snažia sa prijať to, voči čomu vždy bojovali. Nakoniec sa vytrénujú do takej podoby, že každý z nich si dokáže zachovať svoju vlastnú identitu a originalitu. Táto ich vlastnosť ich naučí nič pred sebou neskrývať a stávajú sa tak veľmi životaschopní a tešiaci sa z každej chvíle. A práve v tomto rozpoložení ich nachádza Deadline, respektíve objavuje ich pre neho Peter Pauliny, práve pri natáčaní reklamy na fjordy. Súrodenci prijímajú ponuku stať sa členmi komparzu. A tu začína ich slávna kariéra u J.D.Pic.Pro. Už neexistujeú bratia Dračíkovci, ale postava s umeleckým menom Mashko Dratzik, ktorý je vždy na správnom mieste a v správny čas, ktorý vidí aj to, čo ešte nie je a počuje aj to, čo ešte nikto nevyslovil.

Johny Balcone

– Ak sa zameriame na kvintesenciu Deadlinových najbližších, dôjdeme k poznaniu, že všetci ktorí prebývali v jeho tôni sa vyznačovali netradičnými a charakteristickými črtami. Podrobná štúdia Deadlinovho okolia, ktorej inteciou bolo preskúmať vzťahy v tzv. Deadlinovom štvoruholníku priniesla pozoruhodné výsledky. Táto štúdia s názvom Deadlinov štvoruholník vznikla ako následok predchádzajúceho prieskumu urobenom v roku 1997 a indikovala skutočnosť štyroch postáv v blízkom okruhu génia. Lokalizáciou týchto postáv a ich determináciou sa zaoberala podrobnejšie až štúdia z roku 1997 a priniesla na svetlo Petra Paulinyho ako človeka v pozadí, ale ešte nie celkom, Mashka Dratzika ako jeho telesného strážcu, Johnyho Sochrana ako jeho najlepšieho herca a obľúbenca a samozrejme Johnyho Deadlina ako človeka v ťažisku štvoruholníka. Táto správa prináša podrobný artikel a fúziu do tohoto pre verejnosť utajeného sveta filmovej mágie, životného štýlu a duchovných hodnôt. Skupina našich odborníkov si však všimla, že majú k dispozícii iba tri strany štvoruholníka, tým pádom jedno miesto ostáva voľné. Táto problematika podnietila expertov zo všetkých vedeckých kruhov a klubov, spriaznených sochranológov a odborníkov k rozsiahlym bádaniam, ktoré poväčšinou ústili v slepých uličkách. Všetky výsledky z bádaní neskôr vydal Peter Pauliny v knihe „Štvrtá strana Trojuholníka“, ktorá sa stala v Nórsku bestselerom číslo #1 a v hitparádach sa jej soundtrack udržal neuveriteľných 48 týždňov. Možno aj práve preto, lebo v intre možno započuť na chvíľu hlas Johnyho Sochrana, ktorý spieva baltom .
Posun v bádaní nastal až pri sretnutí sa nezávislých pozorovateľov Deadlinových kaskadérskych scénok s ortodoxnými geometrikmi. Spoločne prišli na to, že priamky štvoruholníka sa pretínajú v jednom bode a tento bod identifikovali v konkrétnej osobe Johnyho Balconeho. Tunely dvoch slepých uličiek sa preťali a vznikol prienik do novej sféry, do sféry závratných výšok, šialených rýchlostí a krkolomných pádov. Johny Balcone bol na svete. Síce sa ešte nevedelo kto to vlastne je, ale na tom nezáležalo. Dôležité bolo, že Deadlinov štvoruholník bol kompletný a odborníci a výskumníci si mohli odfajknúť tento problém a zhrabnúť prachy za ukončenie prípadu. Okamžite vyšlo vedecké postskriptum Deadlinov štvoruholník, ktoré je hotovou bombou v kruhoch vedeckej verejnosti. Vzápätí sa začal hon na tohoto ekvilibristu, ktorý hral pod Deadlinovými farbami. Hoci nikoho sa dlhšiu dobu nepodarilo skutočne identifikovať ako Johnyho Balconeho, napriek tomu média vyňuchali v týme komparzistov amatérov kaskadérskych scén človiečika, ktorý zodpovedal vedeckému prieniku a mal vytvárať onen štvrtý bod.
Takže takto komplikovane prišiel na svet Johny Balcone, ktorého vlastne nikto predtým nevidel ani nepoznal, a ktorého v podstate splodili média. Deadline si ho chránil ako klenot, aby ho zachránil od všeničiacej popularity, ale predsa mu bol vyrvaný. Ale možno to v skutočnosti iba všetko narafičil prefíkaný Peter Pauliny, aby tak uchránil skutočného Johnyho Balconeho pred prezradením, a teda Deadlinov štvoruholník bol tým pádom nesprávne určený a jeho strana s názvom Johny Balcone sa vôbec nerozpína tým smerom ako ju lokalizovali odborníci, ale úplne iným. To by potom samozrejme vylučovalo možnosť existencie štvoruholníku, ale muselo by sa jednať o komplikovanejší geometrický útvar. To si však vyžaduje ďalšie investície do výskumu a je to veľmi komplikované ak uvážime koľko úsilia bolo treba vyvinúť na nájdenie falošného Johnyho Balconeho. Posledná štúdia však zatiaľ nebola prekonaná a tak aj my sa držíme tohoto štandardu a uvádzame len to, čo bolo zatiaľ potvrdené z iných zdrojov a to jest, že Johny Balcone je Deadlinov najprestížnejší kaskadér nastavovaný len skutočne v tých najnebezpečnejších a najneprirodzenejších situáciách.
O detstve J. Balconeho vieme len to, že bol strašne bojazlivý a nešikovný. Na telesnej výchove mal neustále problémy a viackrát z tohoto predmetu prepadol. Nikdy sa mu nepodarilo preskočiť kozu ani urobiť kotrmelec dopredu. Kvôli tomuto handicapu sa zatvrdil a už ako malý chlapec utiekol z domu nevedno kam. Podľa všetkého sa utiahol do seba. O neobyčajnosti tohoto človeka a o tom ako bol veľmi podceňovaný svedčí aj tento list, ktorý adresoval Sochranemu a ktorý zrejme predal nášmu človeku za slušný peniaz Peter Pauliny.

Milý Johny,

som rád, že som nabral odvahu Ti napísať pár riadkov, nevieš čo to pre mňa znamená držať v ruke pero a písať. Bojím sa, že to ani nedopíšem.
Prenasleduje ma neustály strach zo všetkého. Žijem na samote, nemôžem Ti prezradiť kde a žijem len zo súcitu stromov. Ráno ma budia svojim spevom, ktorým vítajú východ slnka. Celý deň potom presedím pod stromom alebo v jeho korune, poprípade zháňam nejaké plody na zjedenie. Večer zaspávam za šumu ich lístia. Neveril by si, aké sú múdre a dobré. Rastú zdola nahor, všetky mieria k nebu a nezávidia si hoci bojujú o každučkú kvapku svetla a vody. Nie ako ľudia, ktorí bojujú o tmu. Zdá sa mi, že nevidíme svetlo, ale iba tmu a ona nás klame. Zdá sa mi akoby oni vedeli niečo viac. Sú fakt veľmi múdre. A ja chcem zistiť, čo to je. Viem, že tam u vás to nenájdem. Bojím sa ľudí, mám z nich strach. Ubližujú si navzájom a ja sa nedokážem brániť bez toho, žeby som sa nerozhneval. Bojím sa, že by som ich nenávidel, a že by som bol zlý. Je ťažké neodplácať sa zlým za zlé. A ešte ťažšie odplácať sa dobrým za zlé. Ale keď nájdem zmysel, prečo by som to mal robiť, tak sa možno uzdravím z môjho strachu. A potom sa vrátim. A poviem Ti o tom. O tom, čo si šepkajú stromy.
Ostávaj v pokoji a tichu.

Tvoj Johny.

Johny Balcone sa skutočne vrátil a bol pritiahnutý sympatiami k Deadlinovi. Zrejme neodolal ponuke génia Deadlinovho formátu. Zdá sa, že Johny Deadline asi jediný (možno okrem Johnyho Sochrana) pozná Balconeho tajomstvo a zrejme to súvisí aj s úlohou, ktorú mu pridelil vo svojom filmovom štábe.

Toľko teda o záhadnom Deadlinovom štvoruholníku, ktorý pozostáva z takých ľudí, že prekračujú rámce svojich osobností až do takej miery, že nemôžme ani o jednej s určitosťou tvrdiť, že je reálna a že skutočné Deadlinove zázemie nevyzerá inakšie.

Post a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*

SlovakiaEnglish